Deň drevorubačov

 Tento deň sa oslavuje od roku 2005, kedy sa Marianne Ways a Colleen Venable rozhodli, že je čas vzdať hold na počesť tejto ctihodnej profesie. Colleen aj osobne pracoval ako drevorubač, ale pripustil že pôvodná myšlienka tohto dňa bola navrhnutá ako zámienka, aby si mohol dopriať s priateľmi pár palaciniek a vaflí v prírode. Pôvodne sa mal oslavovať deň palaciniek, týždeň po Dni hovorenia ako pirát, ale ľudia chodili čím ďalej tým viac zarastený v károvaných košeliach, a tak to zmenili na "Deň drevorubačov".

Dnes je preto dovolené správať sa ako drevorubač. Rozprávajte tak, jedzte tak, ak babka potrebuje tak jej aj drevo nasekajte, oblečte sa tak, alebo sa len prejdite po lese a obdivujte naše krásne stromy... Alebo to všetko skombinujte a zabavte sa. Práve v tomto sa inšpirovali od dňa "Hovor ako pirát". Ľudom sa to páčilo a tak začali všetci chodiť do práce tak oblečený, porcie jedla mali naozaj ako pravý drevorubači a nechýbalo ani vyjadrovanie.
Aký bol kedysi život drevorubača? Drevorubači do práce stávali zavčas rána, tak že po skromných raňajkách si do plátennej kapsičky vložili kúsok chleba, veľký ako dlaň, slaninku a jednu - dve cibule. Na plece do oblúka zviazanú dvoj mužnú pílu do ruky prepotrebnú sekeru a išlo sa na úsvite do práce. Cesta do práce trvala niekedy aj dve hodiny mnoho krát do strmých svahoch. Ešte náročnejšia cesta bola v zime, keď sa museli brodiť do práce a z práce domov vo vysokom snehu. Po príchode na miesto práce sa rozložili, vyhliadli príslušný strom a začali píliť. Najskôr určili najvhodnejší smer pádu stromu, potom si vyhliadli únikové miesto, kde odskočia keď bude strom padať. Potom podpílili strom do klina asi do tretiny hrúbky kmeňa. Po tejto príprave priložili pílu z druhej strany stromu striedavým ťahom dvaja muži pílili strom. Keď sa už podpílený strom neudržal a začal vlastnou váhou padať v určenom smere, muži odskočili na vopred vyhliadnuté bezpečné miesta. V hore pracovali v partiách, ale najmenej v dvojici. Keď odpílili potrebné množstvo stromov, tie pomocou sekier zbavili vetví, odvetvené kláty a hrubé konáre popílili na metrové dĺžky. Naštiepané polená ukladali do šichtúňov, kde drevo preschlo a potom ho furmani na vozoch odvážali zákazníkom. Mnohokrát stromy pílili v ťažko dostupnom teréne. Neskoršie používali lanovky. Okolo roku 1955 sa začalo v našich lesoch modernizovať. Na pílenie použili pojazdnú centrálu na výrobu elektrického prúdu a káblami natiahnutými do lesa napojili elektrickú dvoj mužnú pílu, ktorou odpiľovali a rozpiľovali stromy. Neskoršie bola vyvinutá veľmi pohotová, motorová jedno-mužná píla. Práca v lese bola vždy namáhavá, veľmi nebezpečná, vyžadovala si maximálne sústredenie a zručnosť, akýkoľvek omyl stál drevorubača ťažké zranenie alebo aj život.
Nie je to vôbec jednoduchá práca, a občas sa treba samozrejme aj uvoľniť. Zabavte sa preto dnes, dajte si palacinky v lese a zaspievajte si pesničku od Monty Pythona - the Lumberjack Song.