Deň hltačov mečov

Hltanie meča je zručnosť pri ktorej umelcovi prejde meč cez ústa, dole pažerákom až do žalúdka . Tento výkon nie je v tradičnom slova zmysle úplným prehltnutím, len sa zastavia prirodzené procesy, ktoré sú pri prehltnutí potláčané, aby bol zachovaný priechod z úst do žalúdka pre meč. Prax je nebezpečná a hrozí úraz, takže to radšej doma neskúšajte (a vlastne ani nikde inde).
Hltanie meča sa rozšírilo v Grécku a Ríme v 1. storočí nášho letopočtu, v Číne v 8. Storočí a v Japonsku sa stala súčasťou japonského akrobatického divadla (Sangaku - ktorý zahŕňal jedenie ohňa , chôdzu po lane, žonglovanie a ilúzie) . V Európe to bolo spojené s pouličným predstavením. Toto bolo populárne predovšetkým v stredoveku ako súčasť pouličného divadla, na jarmokoch a iných veľkých akciách. Toto umenie začalo vymierať v polovici 19. storočia, a dokonca ho zakázali v Škandinávii v roku 1893.
Schopnosti hltačov mečov sa ukázali užitočné aj s pokrokom lekárskej vedy, konkrétne vo vývoji a v endoskopii. Teraz sa tomuto remeslu venuje len pár desiatok ľudí na celom svete.