Deň Kjótskeho protokolu

 Kjótsky protokol je medzinárodná dohoda, ktorá bola vytvorená s cieľom minimalizovať emisie toxických znečisťujúcich látok vrátane skleníkových plynov, ktoré ovplyvňujú zmenu klímy. Kjótsky protokol prijalo viac ako 190 krajín vrátane Európskej únie (EÚ). Spočiatku boli súčasťou Kjótskeho protokolu aj USA a Kanada, ale obe krajiny z neho v rokoch 2001 a 2011 vystúpili.
 Skleníkové plyny, ako oxid uhličitý, metán, oxid dusný, perfluórované uhľovodíky, hydrofluórované uhľovodíky a hexafluorid sírový, spôsobujú zvýšenie normálnej globálnej teploty, čo vedie ku globálnemu otepľovaniu. Pred zavedením Kjótskeho protokolu bola v roku 1992 vypracovaná ďalšia environmentálna zmluva, Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC). A v roku 1997 bol Kjótsky protokol konečne schválený.
 Zmluvu pôvodne podpísalo 55 krajín a prakticky sa začala uplatňovať v roku 2008. Viac ako 30 priemyselných krajín súhlasilo so znížením svojich emisií skleníkových plynov až o 5 % pod úrovne z roku 1990. Dohoda bola primárne určená pre rozvojové krajiny a veľké množstvo rozvojových krajín nebolo do dohody zahrnutých.
 Na 18. výročnom zasadnutí Konferencie zmluvných strán (COP) v Dauhe v Katare sa všetky členské krajiny vzájomne rozhodli obnoviť Kjótsky protokol, pretože jeho platnosť mala vypršať v roku 2012. Kjótsky protokol bol predĺžený do roku 2020 a členské krajiny začali rokovať o podobnej dohode na kontrolu emisií uhlíka. Dohoda sa mala začať uplatňovať v roku 2015 a implementovať po uplynutí platnosti Kjótskeho protokolu v roku 2020.