Deň klaunov

  25. mája oslavujú Peruánci nezvyčajný a radostný sviatok s názvom Deň klaunov. Jeho hlavným vrcholom je tradičný sprievod tisícok profesionálnych klaunov z celej krajiny. Pochodujú historickým centrom Limy a šíria radosť a šťastie všade, kam prídu.
 Pojem "klaun" sa vzťahuje na komického umelca, ktorý využíva grotesku a podobné typy fyzickej komédie. V anglickom jazyku sa slovo "clown" prvýkrát objavilo v polovici 16. storočia vo všeobecnom význame "sedliak, hrubián, vidiečan". Význam "blázon, šašo" nadobudol začiatkom 17. storočia a bol prevzatý do mnohých ďalších jazykov.
 História klaunov siaha až do staroveku. V starovekom Egypte bola "klauniáda" úzko spätá s náboženstvom a úlohy klauna a kňaza často vykonávali tí istí ľudia. V stredovekej a renesančnej Európe boli dvorní šašovia (blázni) predovšetkým zabávači, no mali aj určitý politický význam. Medzi ďalších predchodcov moderných cirkusových klaunov patria postavy commedie dell'arte a harlekýni.
 Tradičné typy moderných cirkusových klaunov sa začali rozvíjať v 19. storočí. Existujú tri typy: biely klaun (bielotvári) je najstarší a najsofistikovanejší zo všetkých troch typov; červený klaun (červený nos) je jeho protipól; charakterový klaun má excentrický charakter. Tretí typ, tulácky (bezdomovecký) klaun, sa často uvádza samostatne, hoci technicky je to podtyp charakterového klauna. Existujú samozrejme aj ďalšie podkategórie ako napr. pantomimický, detský, zvierací, akrobatický, hororový a ďalší.
 Klauni sú po celom svete veľmi populárni, takže nie je prekvapením, že majú svoj vlastný sviatok. Nie je jasné, kto presne inicioval oslavovanie Dňa klaunov v Peru, ale je známe, na počesť koho sa oslavuje. 25. máj je výročím úmrtia Josého Alvareza Véleza, známejšieho ako Tony Perejil, populárneho peruánskeho klauna.
 Tonyho Perejila nazývali "Klaunom chudobných". V neskorých 70. a 80. rokoch minulého storočia rozložil svoj farebný stan v chudobných štvrtiach Limy a prinášal ľudom, ktorí tam žijú, smiech, radosť a šťastie, pomáhal im prekonať každodenné problémy a prinášal radosť aj v tých najtemnejších časoch. Čokoľvek čo zarobil, daroval na charitu.
 Paradoxne, človek, ktorý rozjasňoval životy iných ľudí a rozosmieval ich, zomrel osamelý v nemocnici 25. mája 1987. Hoci od jeho smrti uplynulo už viac ako tridsať rokov, mnohí obyvatelia Limy si stále s nostalgiou spomínajú na zábavného, dobročinného a skromného klauna a jeho výročie úmrtia si pripomínajú účasťou na každoročnom sprievode klaunov.
 Každý rok 25. mája prichádzajú do Limy z celého Peru profesionálni klauni a ďalší cirkusoví umelci s namaľovanými tvárami, v pestrofarebných kostýmoch, veľkých topánkach, výrazných parochniach a prechádzajú mestom v sprievode. Okrem sprievodu organizuje mestská správa Limy v spolupráci s Peruánskym kultúrnym združením klaunov a cirkusových umelcov (ACPACP) a Experimentálnou školou klaunov klauniády a cirkusové predstavenia.