Deň konca stredoveku

 Stredovek – niekedy nazývaný aj stredovekým obdobím či temným vekom – sa v Európe začal pádom Ríma v roku 476 po Kr. Mnohí historici označovali toto obdobie za temný stredovek, pretože ho vnímali ako éru chudobnú na významné počiny vo vede, umení a politike – obdobie temnoty, chudoby a nevyužitého potenciálu.
 Konštantínopol, hlavné mesto Byzantskej ríše, padol do rúk inváznej Osmanskej ríše 29. mája 1453. Tento deň, ako mnohí veria, znamená koniec stredoveku a začiatok renesancie 15. storočia. Konštantínopol bol obliehaný osmanskou armádou sultána Mehmeda II. Fatiha približne dva mesiace. V 12. storočí malo mesto približne 400 000 obyvateľov, no v dôsledku vojenských invázií sa počet obyvateľov v roku 1450 znížil na približne 50 000. Z obavy o život byzantskí učenci utiekli z padnutého Konštantínopolu a hľadali útočisko mimo hraníc bývalej ríše. Štúdium gréckej a rímskej kultúry, jazykov, filozofií a umenia ožilo v Taliansku, kam sa títo učenci usadili, a tak sa začala renesancia.
 Zatiaľ čo stredovek bol obdobím panovníkov a kráľovských vládcov, práve Katolícka cirkev mala vtedy najväčší vplyv. Cirkev sa značne rozrastala, budovala masívne kláštory a katedrály v románskom a gotickom slohu. Rozvíjali sa aj islamské ríše – najmä v mestách ako Bagdad, Káhira a Damask, kde sa knihy a staroveké texty prekladali do arabčiny. Stredovek bol zároveň obdobím Čiernej smrti, ktorá si v rokoch 1347 až 1350 vyžiadala životy približne 20 miliónov ľudí. Približne 30 % obyvateľov Európy bolo vyhladených, pričom vyššiu úmrtnosť zaznamenali mestá, pretože mor sa medzi obyvateľmi miest ľahko prenášal.