Deň písania listov

 V dnešnej dobe už trochu zastaralý spôsob komunikácie, za to ale omnoho osobnejší a prekvapivejší. Pamätáte si na časy, keď sa posielali reťazové dopisy? Časy, keď sme túžobne očakávali listy od kamaráta, kamarátky z druhého konca republiky?

V listoch sa častokrát človek vie otvoriť omnoho viac ako osobne. Keď vkladáme slová na papier, vkladáme do nich svoju dušu. Keď muži píšu listy, bývajú ohľaduplní, chápaví a zdvorilí. Takí akí na vonok nechcú byť. Keď ženy píšu listy, bývajú dôverčivé, priaznivejšie, naklonené viacerým veciam a vďačnejšie.
Listy boli kedysi prejavom romantiky, dôverností a úprimnosti. Prvé listy boli doručované poslami, ktorí chodili pešo, alebo na koňoch a preto cestovali aj niekoľko týždňov. Presne z tohto dôvodu boli také vzácne. Prvá pošta vznikla už za čias Starých Egypťanov, Indov, Asýrčanov, Babylončanov, Peržanov, Tibeťanov, Grékov, či Rimanov. Slúžila k podávaniu tajných informácií, či bojových plánov a preto poslovia nosiaci listy boli ohrozený na živote. Boli však ochotní kvôli svojej práci položiť život. Cestovali za každého počasia, púšťou aj džungľou, hladní aj smädní.
Dnešná moderná pošta funguje samozrejme omnoho rýchlejšie. Všetko závisí od moderných technológií a spôsobe prepravy. Je len škoda, že moderné komunikácie túto vytláčajú. Spomeňte si kedy ste naposledy poslali list a prečo. Pripomeňte si tieto časy a niekomu napíšte. Uvidíte, že ho to istotne milo poteší, omnoho viacej ako esemeska, či mail.