Deň podpory verejného vzdelávania

 Deň podpory verejného vzdelávania sa prvýkrát slávil v roku 2010. Ak sa pozrieme na históriu formálneho vzdelávania, mnohé záznamy uvádzajú, že Egypt mal možno precedens v budovaní školského systému.
 Počas vlády Mentuhotepa II. v roku 2000 pred Kristom vznikli školy na vzdelávanie detí bohatých a vplyvných ľudí. Žiakmi boli výlučne chlapci z kráľovských rodín, ministerského personálu, správcov chrámov a lekárov. Dievčatá, či už z kráľovskej rodiny alebo z iných vrstiev, zostávali doma, aby sa naučili o rodinných povinnostiach a vedení domácnosti.
 Postupom času čoraz viac ľudí zapisovalo svoje deti do škôl a dievčatá napokon tiež dostali príležitosť stať sa žiačkami. Jeden z najskorších záznamov o vzdelávaní dievčat pochádza z obdobia raného islamu. Po začatí kazateľskej činnosti proroka Mohameda, posledného proroka islamu, sa ženám dostalo práva na vzdelanie. Veril, že vzdelaný jedinec, muž či žena, môže prispieť k rozvoju islamskej spoločnosti vo vede, technike a iných oblastiach života.
 Staroveké Grécko a Rím zohrali kľúčovú úlohu pri formovaní západného vzdelávacieho systému. V Grécku sa kládol dôraz na filozofiu, rétoriku, matematiku a vedu. Vzdelávanie bolo dostupné len pre elitu, ale malo hlboký vplyv na vývoj myslenia a kultúry. V Ríme sa vzdelávací systém zameriaval na praktické zručnosti, ako je právo, inžinierstvo a správa. Vzdelávanie bolo dostupnejšie ako v Grécku a zohralo dôležitú úlohu pri šírení rímskej kultúry a vedomostí.
 Stredovek bol poznačený vzostupom kresťanstva, ktoré malo hlboký vplyv na vzdelávanie. Kláštory sa stali centrami učenia a vzdelávania, kde sa vyučovali náboženské texty a latinčina. Vzdelávanie bolo dostupné len pre malý počet ľudí, predovšetkým kňazov a mníchov.
 Renesancia priniesla obnovený záujem o klasické učenie a kultúru. Vznikli nové univerzity a vzdelávanie sa stalo dostupnejšie pre širší okruh ľudí. Dôraz sa kládol na humanistické štúdium, ktoré zahŕňalo literatúru, históriu a filozofiu.
 Revolúcia a osvietenstvo priniesli do vzdelávania nové myšlienky o slobode, rovnosti a bratstve. Zdôrazňoval sa význam vzdelávania pre všetkých občanov a boli založené nové školy a univerzity.
 V 19. a 20. storočí sa vzdelávacie systémy v Európe ďalej rozvíjali a modernizovali. Vzdelávanie sa stalo povinným pre všetky deti a boli zavedené nové predmety, ako sú veda a technika. Vzdelávanie sa stalo dostupnejšie pre ženy a menšiny.
 V 21. storočí čelí vzdelávanie v Európe novým výzvam, ako sú globalizácia, technologický pokrok a migrácia. Vzdelávacie systémy sa musia prispôsobiť týmto výzvam a pripraviť študentov na život v 21. storočí. Vzdelaní ľudia si lepšie uvedomujú politické a sociálne problémy, ktoré sužujú krajiny. Ľudia budú tiež schopní robiť lepšie rozhodnutia pri účasti na občianskych povinnostiach a voľbách. Povedomie o svojich právach, morálke a cnostiach im umožní viesť dobrý život a z dlhodobého hľadiska sa stať lepšími ľuďmi. Vzdelávanie by teda ľudí malo naučiť kriticky analyzovať predložené informácie a na základe toho robiť lepšie rozhodnutia.
 Nanešťastie, vzdelanie nie je dostupné pre všetkých. Navyše, sektor verejného vzdelávania potrebuje financovanie, aby nielen poskytoval lepšie vzdelanie, ale aby si udržal aj zamestnancov a študentov.