Deň poviedok

 Deň poviedok sa koná v najkratší deň v roku... Veľmi šikovné, však? Tiež vám dáva príležitosť rozšíriť si svoje vedomosti čítaním niekoľkých poviedok. Oddýchnite si od všetkého toho predvianočného chaosu a užite si chvíľu literárnej pohody. Čistá blaženosť, však?
Tento deň vám dáva nielen možnosť čítať zaujímavé poviedky, ale môžete si aj napísať svoje vlastné. Nezáleží na tom, či si poviedku chcete nechať pre seba, alebo ju mienite zverejniť svetu, chyťte pero a začnite písať! Písanie krátkeho príbehu môže byť zábavným a dokonca aj terapeutickým spôsobom, ako stráviť čas. Navyše, nikdy neviete; môžete odhaliť zručnosť, o ktorej ste si nikdy neuvedomili, že ju máte.
Možno sa pýtate, čo sa vlastne považuje za poviedku. Väčšina poviedok má zvyčajne počet slov medzi 1 000 a 4 000. Niektoré však môžu mať počet slov trikrát väčší ako tento a napriek tomu ich možno považovať za poviedku. Neexistujú žiadne prísne pravidlá týkajúce sa počtu slov. Príbehy s menej ako 1 000 slovami sa zvyknú nazývať "flash fiction" alebo "krátky príbeh".
Aby sme ju mohli považovať za poviedku, zvyčajne ju treba prečítať na jeden dych. Má tendenciu sústrediť sa na incident, ktorý je do značnej miery samostatný, alebo to môže byť množstvo incidentov, ktoré sú navzájom prepojené. Zámerom je vyvolať jedinú náladu alebo efekt.
Ako už samotný názov napovedá, poviedka je príbeh, ktorý sa dá prečítať na jeden dych. Rovnako ako u mnohých konceptov v oblasti humanitných vied môže byť ťažké presne určiť, čo sa kvalifikuje ako poviedka, ale väčšina súčasných definícií nám hovorí, že poviedka musí mať kdekoľvek medzi 1 000 a 20 000 slovami.
Krátke príbehy sa stali populárnymi najmä koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia. Niektoré z najznámejších poviedok napísali aj autori ako Ernest Hemingway, Franz Kafka, Mark Twain, Rudyard Kipling, Leo Tolstoy a Stephen King.