Deň skákania cez švihadlo

 Je ťažké presne určiť pôvod skákania cez švihadlo, ale bolo vysledované až do Číny v siedmom storočí. Čínski výrobcovia povrazov ho vymysleli na oslavu Nového roka a nazvali ho hra na skákanie stoviek lán alebo skákanie 100 vlákien.
 V hre používajú traja alebo viacerí hráči šnúru zviazanú do kruhu, zvyčajne dlhú najmenej 2m. Dvaja účastníci držia lano napnuté, zatiaľ čo tretí hráč stojí medzi oboma stranami a plní úlohy, ktorých náročnosť sa zvyšuje, keď sa struna dvíha z výšky členkov. Hra sa hrá dodnes a je to skvelý spôsob, ako si natiahnuť svaly.
 V 16. stor. pred Kristom používali starí Egypťania vinič na skákanie ako súčasť svojej kondičnej rutiny. Pre bojovníkov to bol zdatný tréningový režim pre bitky s požadovanými účinkami, ktoré definovali ich svalstvo a zvýšili ich výdrž. Nebolo to však všetko vážne, pretože skákanie cez švihadlo sa využívalo aj ako forma hry. Postupom času sa z toho vyvinula forma umenia, keď ju ľudia začali ovládať a pridávať k činnosti triky.
 Švihadlo bolo zobrazené na stredovekých maľbách, kde deti kotúľali obruče a skákali po dláždených uliciach. Holandskí kolonisti priniesli dvojlanovú verziu z Afriky do Ameriky a nazvali ju double dutch. V tridsiatych rokoch minulého storočia sa švihadlo a double dutch stali populárnymi v černošských komunitách, konkrétne medzi čiernymi dievčatami. Dievčatá mali menej príležitostí hrať šport a stali sa veľmi zručnými v hre a vytvárali piesne a pohyby, ktoré pridali k zábavnému zážitku.
 Dnes sa skákanie cez švihadlo dostalo do ešte väčších výšok. Existujú národné majstrovstvá v skákaní cez švihadlo a double dutchu, ktoré priťahujú veľké publikum na celom svete a deti ich stále bavia ako aktivity na ihrisku. V roku 2002 bol zorganizovaný Deň skákania cez švihadlo, aby si deti všetkých vekových kategórií mohli zacvičiť tým, že budú viac skákať cez švihadlo.