Deň skočenia si pre želé fazuľky

 Hoci sa želé fazuľky v Amerike konzumujú vo veľkom, nejde o pôvodne americký nápad. Tieto cukríky však v krajine predbehli iné druhy sladkostí natoľko, že ich dokonca poslali ako prekvapenie astronautom do vesmíru. Výroba želé fazuliek bola inšpirovaná tureckým cukrovinkám známym ako "lokum", čo je mäkká verzia týchto tvrdých cukríkov.
 Existuje obrovská škála želé fazuliek, pričom spoločnosti, ktoré ich vyrábajú, ich ponúkajú v rôznych farbách pre estetické účely aj na rozlíšenie príchutí. Pre rozmanitosť chuti sú do cukríkov pridávané aj rôzne príchute.
 Hoci nie je známe, kedy sa začali želé fazuľky oslavovať, za ich popularizáciu môžu dve udalosti. Prvá sa odohrala v 60. rokoch 19. storočia počas americkej občianskej vojny, keď William Schrafft, majiteľ cukrárenskej spoločnosti v Bostone, vyzýval ľudí, aby posielali želé fazuľky vojakom bojujúcim v občianskej vojne ako povzbudenie morálky. Jeho marketingová stratégia sa ukázala ako účinná a viac ľudí si tieto cukríky začalo všímať a oceňovať. Druhá udalosť nastala v 60. rokoch 20. storočia, keď Ronald Reagan vyhlásil želé fazuľky za svoje obľúbené cukríky. Počas jeho vlády ako prezidenta v 80. rokoch 20. storočia sa na jeho stole v Bielom dome vždy nachádzala miska s nimi. Želé fazuľky mal tak rád, že mu v určitom období vyrobili aj špeciálnu príchuť. Práve táto jeho záľuba v cukríkoch ho viedla k tomu, že ich pravidelne rozdával ako darčeky. (V našich končinách ich spopularizovala pravdepodobne až sága o Harry Potterovi.)
 Okrem Dňa skočenia si pre želé fazuľky sa pre tieto cukríky koná aj oslava v apríli, jednoducho známa ako Deň želé fazuliek. To len podčiarkuje, akú veľkú obľubu si želé fazuľky získali.