Deň svätého experimentu

02.03.2025

 "Svätý experiment" bol termín, ktorý si William Penn vybral na opísanie ideálnej vlády, ktorú založil na území dnešného štátu Pensylvánia, ktoré mu bolo udelené ako splatenie dlhu, ktorý britská monarchia dlhovala jeho otcovi. Dôležitosť tejto udalosti pre americkú históriu a znak jej existencie si pripomína Deň svätého experimentu. Po tom, čo bol Penn svedkom brutálnej neznášanlivosti voči menšinovým náboženským sektám v Británii a sám bol uväznený, sa v roku 1681 snažil založiť kolóniu ľudí, ktorí prijali vieru a boli tolerantní k náboženstvu iných na svojom novonájdenom území.
 Pôvod tohto termínu pochádza z Pennovho presvedčenia, že charta, ktorú podpísal kráľ Karol II., aby mu udelil 29 miliónov akrov pôdy, bola darom od Boha. Veril, že je to božské uistenie, aby pokračoval vo svojom zámere vybudovať bezpečné útočisko pre menšinové náboženské skupiny, pričom povedal: "aby národom bol daný príklad: tam môže byť miesto, pre takýto svätý experiment."
 Ako člen Náboženskej spoločnosti priateľov, známejšej ako kvakeri, Penn veril, že ich poznanie a spoločenstvo s Božou autoritou znamenajú, že ich princípy, ktoré zahŕňali náboženskú a politickú slobodu a všeobecný pacifizmus, budú úspešne zavedené. Preto nová kolónia prijala svoj prvý zákon, ktorý zaručoval slobodu a toleranciu pre všetky náboženstvá, ktoré "vyznávajú a uznávajú jedného Všemohúceho Boha za Stvoriteľa, Udržiavateľa a Vládcu sveta". Nanešťastie, Pennovo presvedčenie sa ukázalo ako nepravdivé, pretože politické, ekonomické a dokonca aj náboženské konflikty pôsobili proti duchovnému základu Experimentu po prvých niekoľkých rokoch.
 Dnes je Deň svätého experimentu dňom experimentovania s rôznymi náboženstvami, spôsobmi uctievania a modlitby. Ľudia zdieľajú svoju vieru a presvedčenie s rodinou, priateľmi a členmi svojej komunity. Na druhej strane zvažujú presvedčenie iných alebo si na jeden deň vyskúšajú nové náboženstvo. To všetko povzbudzuje širšiu komunitu, aby bola otvorenejšia a nepredpojatá.