Deň Valentina

 Rudolph Valentino bol prvým mužským sex symbolom 20.rokov minulého storočia. Jeho originálne meno je Rodolfo Alfonso Raffaello Pierre Filibert Guglielmi di Valentina d'Antonguolla, takže sme radi, že ho nemusíme používať celé. Narodil sa 6.5.1895 v Taliansku, a zomrel 23.8.1926 v New Yorku.

Jeho matka bola Francúzka, ktorá sa vydala za talianskeho veterinárneho lekára, ktorý zomrel na maláriu, keď mal syn jedenásť rokov. Matka zjavne nezvládala výchovu a Rodolfo bol rozmaznaný. Nechcelo sa mu učiť, neustále vyvádzal a aby mal aspoň nejaké vzdelanie, dokončil poľnohospodársku školu. V roku 1912 odišiel do Paríža, kde sa pokúšal o kariéru tanečníka, ale neuspel, a tak sa v roku 1913 rozhodol odísť do Ameriky. Kým mal peniaze, v New Yorku sa len tak povaľoval. Keď došli peniaze krásny štíhly mladík s uhrančivým pohľadom a ladnými pohybmi začal pracovať ako tanečník vo vychýrenom podniku U Maxima. Neskôr odišiel na západné pobrežie. Tam hral v rôznych divadelných spoločnostiach, až kým sa v San Franciscu nestretol s hercom Normanom Kerrym. Ten mu navrhol, aby išiel vyskúšať šťastie k filmu.
Nešlo to však rýchlo. Podarilo sa mu získať zopár malých úloh darebákov. Na milovníka sa podľa vtedajších kritérií nehodil. Všimol si ho scenárista Mathis a rozhodol sa mu "ušiť" film na mieru. Filmová kariéra Valentina sa už nedala zastaviť. Film Štyria jazdci Apokalypsy, v ktorom hral, bol jeden z prvých, ktorý zarobil milión dolárov. Režisérovi sa jeho počerný zovňajšok páčil a zveril mu úlohu tajomného Argentínca.
Skutočný ošiaľ prišiel s filmom Šejk. Do kín začali chodiť davy žien, ktoré očarila jeho tvár a hypnotizujúci pohľad. Valentino v ňom hral šejka Ahmeda Ben Hassana a táto úloha predurčila, ako ho budú vnímať ľudia už naveky. Nepáčilo sa mu to, vysvetľoval, že človek s tmavšou pleťou nemusí byť hneď divoch. V nasledujúcich filmoch opäť hral exotických cudzincov – španielskeho toreadora, indického princa, francúzskeho aj ruského šľachtica, aby sa opäť vrátil k postave šejka.
Prvýkrát sa oženil v roku 1919 s mladou herečkou Jean Ackerovou. Všetci okrem neho vedeli, že je lesbička. Ich manželstvo trvalo len šesť hodín a nikdy nebolo naplnené. Pre Jean to bol len spôsob, ako uniknúť klebetám o svojej orientácii. S exmanželkou ho spájalo priateľstvo až do smrti.
Jeho pozornosť čoskoro upútala kostymérka Natascha Rambova. Krátko po zoznámení začali spolu žiť a počas cesty do Mexika sa vzali. Herec netušil, aké problémy si tým spôsobil. Podľa vtedy platných zákonov musel prejsť rok od rozvodu, kým mohol človek uzavrieť druhé manželstvo. A to Valentino neurobil, preto ho stíhali za bigamiu. Vo väzení strávil len víkend – hneď v pondelok sa ho priateľom podarilo odtiaľ dostať. S Nataschou museli istý čas žiť oddelene.
Herec odmietol film a zmietal sa vo finančných problémoch. Dlhoval štúdiu, pretože mu pomohli pri vyplatení rozvodu, a za ďalší film mu ponúkali opäť málo peňazí. Hádky s vedením vyvrcholili tým, že urazený Valentino odmietol kráľovskú ponuku – plat sedemtisíc dolárov týždenne. Ani doma to nebolo bohviečo. On si veľmi želal mať deti, no Natascha po nich netúžila. Manželstvo sa rútilo do záhuby, Natascha podala žiadosť o rozvod a odišla do New Yorku.
Mal zdravotné problémy, často ho bolieval žalúdok. Lekára odmietal navštíviť. V auguste 1926 už však trpel neznesiteľnými bolesťami a musel byť hospitalizovaný. Praskol mu žalúdočný vred a mal zápal slepého čreva, museli ho okamžite operovať. Pár dní po operácii sa jeho stav začal prudko zhoršovať. Vnútornosti mu napadla infekcia a upadol do kómy. Dvadsiateho tretieho augusta vo veku 31 rokov v nemocnici dodýchal. Pod oknami čakali davy aj na najmenšie správy o tom, ako sa mu darí. Keď sa dozvedeli, že zomrel, vypukla hystéria.
Na pohreb prišlo 50 000 ľudí, a odvtedy býva jeho pohreb uvádzaný, ako typický príklad masovej hystérie. Počas pohrebu sa z lietadla sypali okvetné lístky ruží. Po Valentinovi nezostali veľké majetky a tučné konto, len dlžoba tri milióny dolárov. Dokonca ho nemali za čo a kam pochovať. Jeho priateľ scenárista Mathis mal rodinnú hrobku v Hollywoode a ponúkol možnosť pochovať Valentina v nej. Valentino dodnes odpočíva v "požičanej" hrobke.
Počas jeho života sa objavili články, ktoré spochybňovali jeho mužnosť. Veľmi ho to rozzúrilo, dokonca vyzval istého redaktora na súboj, aby mu dokázal, že je chlap. Muži naňho s najväčšou pravdepodobnosťou žiarlili a jeho romantické správanie si vysvetlili po svojom. Či bol, alebo nebol gay, je vlastne úplne jedno. Navždy zostane prvým sexsymbolom, ktorého stvoril filmový priemysel."Ženy sa nezaľúbili do mňa, ale do obrazu na obrazovke. Ja som iba plátno, na ktoré ženy maľujú svoje sny."
—Rudolph Valentino - 1923