Deň veteránov

 Deň veteránov je preto nielen vyjadrením vďaky za hrdinstvo tých, ktorí slúžili, ale aj naliehavou výzvou, aby sme si pripomenuli cenu mieru a neustále sa usilovali zabrániť opakovaniu takýchto katastrof.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Dátum 11. november je hlboko vrytý do kolektívnej pamäte ľudstva. Je to okamih, keď sa presne o jedenástej hodine, v jedenásty deň, jedenásteho mesiaca roku 1918, skončili hrôzy prvej svetovej vojny podpisom prímeria. Tento deň, prvýkrát oficiálne vyhlásený americkým prezidentom Woodrowom Wilsonom v roku 1919 ako Deň prímeria, ktorý v roku 1954 premenoval Kongres na Deň veteránov. Je to deň, kedy naša pozornosť nepatrí len historickým faktom, ale najmä ľudským obetiam.
 Symbolom tohto dňa sa stal skromný, ale silný kvet vlčieho maku. Jeho zrodenie v mokrej zemi flanderských polí, kde v roku 1915 kanadský chirurg John McCrae napísal svoju slávnu báseň "In Flanders fields", predstavuje trvalú pamiatku na nesmierne straty. Z 65 miliónov mobilizovaných vojakov sa ich 8 miliónov nevrátilo a 21 miliónov bolo zranených. Tieto čísla desivo pripomínajú, aké hrôzy so sebou prináša vojna, a že nikdy nebola zdrojom dobra.

Kto sú veteráni?

 V najširšom a modernom zmysle sú veteráni všetci muži a ženy, ktorí slúžili v ozbrojených silách krajiny, a to bez ohľadu na to, či slúžili v čase vojny, alebo v čase mieru. Tento termín sa však v súvislosti s 11. novembrom vyvíjal. Pôvodne, po prvej svetovej vojne, bol tento deň venovaný najmä veteránom prvej svetovej vojny a ucteniu si pamiatky padlých v tomto konflikte. Po druhej svetovej vojne a kórejskej vojne bol názov v USA zmenený na Veterans Day, aby sa vzdala pocta všetkým veteránom, ktorí slúžili vo všetkých vojnách a konfliktoch v histórii daného štátu.
 Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, sa pod pojmom vojnový veterán v kontexte 11. novembra typicky rozumejú:

1. Účastníci svetových vojen: Tí, ktorí bojovali v 1. a 2. svetovej vojne, či už na strane západných alebo východných spojencov (napr. príslušníci československých zahraničných armád, domáceho odboja atď.).

2. Účastníci mierových a vojenských operácií: Príslušníci ozbrojených síl, ktorí sa zúčastnili mierových, humanitárnych alebo iných vojenských misií v zahraničí po druhej svetovej vojne (napr. v rámci OSN, NATO alebo EÚ), čím prispeli k mieru a bezpečnosti.

 Je dôležité spomenúť, že symbol vlčieho maku (červeného maku), ktorý sa pripína 11. novembra, slúži nielen na uctenie si žijúcich veteránov, ale je predovšetkým symbolom pamiatky na padlých vojakov a preliatu krv, čím sa pripomínajú obete, ktoré si sloboda a mier vyžadovali.
 V podstate je Deň veteránov dňom, kedy spoločnosť vyjadruje vďaku a úctu všetkým, ktorí obetovali časť svojho života, nasadili svoje zdravie či životy v službách krajiny pre obranu hodnôt slobody a mieru.

História

  Slovo veterán pochádza z latinského vetus, čo znamená starý alebo vyslúžilý. V starovekom Ríme boli veteráni vyslúžilí vojaci, ktorí boli prepustení z armády po odslúžení dlhého obdobia (zvyčajne 20 rokov aktívnej služby). Za svoju službu dostávali finančné odmeny, pôdu a rímske občianstvo. Tvorili dôležitú a rešpektovanú zálohu, ktorú bolo možné v prípade potreby opäť povolať do služby.
 Počas Napoleonských vojen sa prejavila osobitná úcta k skúseným bojovníkom. Napríklad, veteráni tvorili slávnu Starú gardu Napoleona, ktorá bola známa svojou vernosťou a odvahou.
 Na konci občianskej vojny (Sever proti juhu - 1865) sa práv veteránov verejne zastal americký prezident Abraham Lincoln. V USA následne vznikol celý rad silných veteránskych organizácií, ktoré presadzovali pre vyslúžilcov rôzne benefity a pomáhali im so začlenením do civilného života. Toto je kľúčový bod, kedy sa začal formovať moderný prístup k veteránom.
 Obrovský rozsah strát a utrpenia v prvej svetovej vojne (1914 – 1918) viedol k celospoločenskej potrebe uctiť si obete a hrdinstvo. Americký prezident Woodrow Wilson ho v roku 1919 oficiálne vyhlásil deň venovaný mieru a veteránom 1. svetovej vojny. V celej Británii a Spojených štátoch sa začala šíriť tradícia uctievania pamiatky vlčím makom, symbolom spomienky na padlých. Veteránske organizácie v 20. storočí zohrali zásadnú rolu v pripomínaní si vojnových obetí, zachovávaní tradícií jednotiek a predovšetkým v presadzovaní sociálnej pomoci a benefitov pre veteránov.
 V Slovenskej republike začali v 90. rokoch vznikať veteránske organizácie, najmä v súvislosti s pôsobením vojakov v zahraničných mierových a vojenských misiách (napr. OSN, NATO). Slovensko si oficiálne pripomína 11. november ako Deň vojnových veteránov od roku 2010. Dnes sú to všetci príslušníci ozbrojených síl, ktorí sa zúčastnili vojenských operácií a mierových misií v zahraničí, ale aj veteráni protifašistického odboja.

Prečo je dôležité si ctiť veteránov?

1. Prejav vďaky za obetu a službu

Veteráni sú ľudia, ktorí dobrovoľne prijali riziko a obetovali svoj čas, zdravie, a niekedy aj život v službách svojej krajiny. Slúžili, aby ochránili:

• Slobodu a bezpečnosť: Či už v masívnych konfliktoch ako boli svetové vojny, alebo v mierových operáciách v zahraničí, ich cieľom je chrániť hodnoty a bezpečnosť, ktoré mnohí z nás berú ako samozrejmé.

• Osobnú obetu: Mnohí veteráni za svoju službu zaplatili ťažkú daň – trvalé zranenia, psychické traumy (PTSD) a dlhé odlúčenie od rodiny.

2. Udržiavanie historickej pamäte a posolstva mieru

 Veteráni sú živou pamäťou histórie. Pripomínajú nám skutočné hrôzy vojny a nutnosť neustáleho úsilia o mier. Deň veteránov, spojený s koncom prvej svetovej vojny, nám pripomína, že:

• Vojna je deštruktívna: Uctievaním veteránov si pripomíname obrovskú ľudskú cenu konfliktov a prenášame toto varovanie na budúce generácie.

• Budovanie národnej identity: Úcta k veteránom pomáha posilňovať národnú identitu a spoločné hodnoty, na ktorých je krajina postavená.

3. Záväzok spoločnosti voči tým, ktorí slúžili

Uctievanie veteránov nie je len symbolické, ale má aj praktický význam. Je to tichý záväzok spoločnosti:

• Sociálna podpora: Úcta by sa mala premietať do zabezpečenia adekvátnej zdravotnej starostlivosti, rehabilitácie a sociálnych programov pre veteránov, najmä pre tých, ktorí utrpeli fyzické alebo psychické zranenia.

• Reintegrácia: Spoločnosť má povinnosť pomôcť veteránom plynulo sa integrovať do civilného života po rokoch služby.

Čo by sme mali tento deň robiť?

• Pripnúť si vlčí mak: Najdôležitejším symbolickým aktom je pripnutie si vlčieho maku. Ten symbolizuje krv preliatu na flanderských poliach a slúži ako univerzálny symbol spomienky na padlých vojakov a hrdinov.

• Držať ticho: Presne o 11:00 hodine (čas, kedy vstúpilo prímerie do platnosti) sa odporúča držať dve minúty ticha. Je to chvíľa na tichú spomienku na obete vojen a na reflexiu.

• Navštíviť pietne miesta: Položiť vence, kvety alebo zapáliť sviečku pri pamätníkoch, cintorínoch či hroboch neznámych vojakov.

• Poďakovať sa žijúcim veteránom: Ak máte možnosť, vyjadrite osobnú vďačnosť žijúcim vojnovým veteránom. Môže to byť formálne počas ceremónie, alebo neformálne.

• Šíriť príbehy: Čítať, zdieľať alebo počúvať príbehy a svedectvá veteránov. Ich osobné skúsenosti sú najlepším prostriedkom na pochopenie ceny mieru.

• Vzdelávať sa: Využiť deň na to, aby sme si preštudovali históriu vojen, ktorých sa veteráni zúčastnili, a pochopili kontext ich služby. Toto je obzvlášť dôležité pre mladú generáciu.

• Podporiť veteránske organizácie: Finančne alebo dobrovoľnícky podporiť nadácie a organizácie, ktoré pomáhajú veteránom a ich rodinám s reintegráciou do civilného života, s riešením problémov s PTSP (posttraumatická stresová porucha) alebo s inými zdravotnými a sociálnymi ťažkosťami.

• Podporovať mierové riešenia: Pripomenúť si, že cieľom obetí veteránov bol trvalý mier. Zapojiť sa do diskusií a aktivít, ktoré presadzujú diplomaciu a pokojné riešenie súčasných konfliktov vo svete.