Deň viacnásobnej osobnosti

Viacnásobná porucha osobnosti sa bežne označuje ako disociačná porucha identity. Je to jeden z najviac nepochopených druhov duševných porúch, o ktorý majú veľký záujem spisovatelia a filmári, ktorý ju vo svojich dielach vykresľujú v najsilnejšej forme. Veľa ľudí si ju mýli so schizofréniou, ale len v zriedkavých prípadoch viacnásobnej osobnosti trpí človek aj schizofréniou.
Diagnostiku poruchy osobnosti je v prípade potreby nevyhnutné stanoviť pomocou viacerých metód – najmä dôkladného klinického rozhovoru, podrobnej životnej histórie a často aj výpovedí blízkych ľudí vyšetrovaného. Vzorce problémového správania by sa mali v anamnéze opakovať a byť vystopovateľné do obdobia detstva či rannej dospelosti.
Jedná sa o zriedkavú duševnú poruchu, ktorá rozdeľuje osobnosť človeka a ten má dojem, že v jeho tele prebýva niekoľko rôznych osobností. Títo jednotlivci môžu mať rôzne pohlavia, vek, môžu byť rôznej národnosti a mať iný temperament, názory alebo spôsoby života. Príčiny tejto poruchy sú často emocionálne traumy z detstva. Najpozoruhodnejší príbeh s rozpadom osobnosti sa vyskytol v USA koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Keď bol zavraždený Billy Milligan, ukázalo sa, že v jeho hlave žilo 24 osobností. Jeho príbeh si môžete si prečítať v knihe Daniela Keyesa. Touto poruchou trpí aj hlavná postava filmu Rozpoltený (Split).
Hlavnou liečbou pre túto poruchu je terapia, ktorá môže zahŕňať hernú terapiu, hypnózu, art terapiu alebo talk terapiu. Lieky nie si zvyčajne uprednostňované, kvôli pravdepodobnosti predávkovania sa. Cieľom je zmeniť komunikáciu medzi sebou, aby sa osoba naďalej neoddelila od reality. Terapia je zvyčajne dlhý procesom najmä ak utrpí opakované trauma. Klinický výskum však naznačuje, že terapia pre viacnásobnú poruchu osobnosti je účinná, ak sa liečba neustále vyvíja.