Koniec letného času

 Letný čas posúva hodiny počas letných mesiacov. Spôsobuje, že na jeden deň stratíme jednu hodinu. Táto prax však umožňuje ľuďom vstávať skôr ráno a zažiť viac denného svetla večer. Používatelia letného času zvyčajne posúvajú hodiny o jednu hodinu dopredu na začiatku jari. Potom ich na jeseň opäť posúvajú späť.
 Systém sa stretol s obhajobou aj kritikou. Nastavenie hodín dopredu prospieva maloobchodnému podnikaniu, športu a iným aktivitám využívajúcim slnečné svetlo po pracovnej dobe. Prax však spôsobuje problémy večernému zábavnému priemyslu a iným činnostiam spojeným so slnkom alebo tmou. Ovplyvňuje napríklad poľnohospodárstvo.
 Hoci niektorí skorí zástancovia letného času chceli znížiť večerné používanie žiaroviek (kedysi primárne využitie elektriny, moderné vykurovanie a chladenie), vzorce používania sa veľmi líšia. Okrem toho je výskum o tom, ako letný čas v súčasnosti ovplyvňuje spotrebu energie, obmedzený alebo rozporuplný.
 Zimný čas je obdobie, keď sa hodiny posúvajú späť o jednu hodinu v porovnaní s letným časom. Tým sa vraciame k tzv. štandardnému času, ktorý zodpovedá nášmu geografickému umiestneniu. Na Slovensku sa zimný čas zvyčajne začína poslednú októbrovú nedeľu.
 Zimný čas sa približuje viac k prirodzenému striedaniu dňa a noci, keď slnko vychádza a zapadá skôr.  Hoci štúdie o úspore energie pri prechode na zimný čas sú nejednoznačné, pôvodným dôvodom zavedenia letného času bolo práve využitie denného svetla na zníženie spotreby elektriny.
  Väčšina ľudí sa cíti prirodzenejšie, keď sa budí s východom slnka a zaspáva s jeho západom. Ráno je svetlo skôr, čo môže byť výhodné pre ľudí, ktorí musia vstávať do práce alebo školy ešte pred svitaním.
  Prechod na zimný čas môže spôsobiť dočasné problémy s biorytmom, najmä u detí a starších ľudí. V prvých dňoch po zmene času sa môže zvýšiť počet dopravných nehôd v dôsledku zmeny vnímania času.