Medzinárodný deň biosférických rezervácií

 Medzinárodný deň biosférických rezervácií sa každoročne oslavuje 3. novembra. Bol vytvorený UNESCOm na zvýraznenie úlohy, ktorú Svetová sieť biosférických rezervácií zohráva v udržateľnom územnom rozvoji a podpore ochranárskych aktivít.
 Biosférické rezervácie sú suchozemské, morské a pobrežné ekosystémy so zvieratami a rastlinami neobvyklého prírodného a vedeckého záujmu, ktoré majú demonštrovať vyvážený vzťah medzi človekom a prírodou. Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) označuje ekosystémy ako biosférické rezervácie, aby ich chránila a podporovala manažment, vzdelávanie a výskum v oblasti ochrany ekosystémov.
 Biosférické rezervácie sa skladajú z troch zón:

• Jadrová zóna, kde nie je povolená žiadna ľudská činnosť. Je to prísne chránená oblasť určená na ochranu druhov, genetickej variability, ekosystémov a krajiny. Jadrová zóna slúži ako referenčný bod k prírodnému stavu ekosystému, ktorý má biosférická rezervácia chrániť.
• Puferová zóna obklopujúca jadrové územie, kde sú povolené obmedzené činnosti. Tieto činnosti majú pomôcť chrániť jadrové územie. Táto zóna môže ubytovať experimentálny výskum, vzdelávanie, školenie, turistické a rekreačné zariadenia.
• Prechodová zóna (oblasť spolupráce), kde môžu ľudia žiť, pracovať a využívať prírodné zdroje ekologicky a sociokultúrnym spôsobom. Napríklad, ak sa stromy alebo ryby berú pre ľudské potreby, musí sa to robiť spôsobmi, ktoré spôsobujú minimálne poškodenie ekosystému.

 Biosférické rezervácie sú dôležité pre ochranu prírody, vedecký výskum, udržateľný rozvoj a miestne komunity. Pomáhajú chrániť biodiverzitu a kultúrnu rozmanitosť, slúžia ako miesta na štúdium interakcií medzi ekologickými a sociálnymi systémami, prispievajú k hľadaniu lokálnych riešení globálnych výziev, ako sú klimatické zmeny, a pomáhajú nájsť spôsoby, ako zosúladiť ochranu biodiverzity s udržateľným využívaním prírodných zdrojov.
 V roku 1971 UNESCO spustilo program Človek a biosféra (MAB) na koordináciu svetových biosférických rezervácií a pomoc pri výmene informácií, vedomostí a skúseností o strate biodiverzity, klimatických zmenách a udržateľnom rozvoji. Program MAB spravuje Svetovú sieť biosférických rezervácií, ktorá sa v roku 2022 skladala zo 738 biosférických rezervácií v 134 krajinách, vrátane 22 cezhraničných lokalít. Spolu chránia približne 5 % povrchu planéty (porovnateľné s veľkosťou Austrálie) a sú domovom pre viac ako 275 miliónov ľudí.
 Generálna konferencia UNESCO na svojom 41. zasadnutí v septembri 2021 na žiadosť Španielska a Uruguaja zriadila Medzinárodný deň biosférických rezervácií. Tento medzinárodný deň si kladie za cieľ zvýšiť povedomie o prínose programu MAB pre globálnu agendu biodiverzity, zdôrazniť význam koordinovaných ochranárskych aktivít na všetkých úrovniach (lokálnej, národnej, medzinárodnej a globálnej) a podporovať harmonický vzťah medzi ľudstvom a jeho prírodným prostredím.

 Slovenské biosférické rezervácie:

• Tatry: Táto rezervácia je najstaršou na Slovensku a zároveň prvou cezhraničnou rezerváciou v Európe. Zahrňuje najvyšší slovenský a poľský horský masív, ktorý je domovom mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov.
• Východné Karpaty: Táto trilaterálna rezervácia sa rozprestiera na území Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Vyznačuje sa rozmanitosťou lesných ekosystémov a je domovom veľkých šeliem ako medveď hnedý a vlk dravý.
• Slovenský kras: Táto rezervácia je známa svojimi jedinečnými krasovými javmi, ako sú jaskyne, priepasti a ponory. Je to významné paleontologické a archeologické nálezisko.
• Poľana: Táto rezervácia sa nachádza v centrálnej časti Slovenska a vyznačuje sa sopečným reliéfom a rozsiahlymi lesmi. Je domovom mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov, vrátane viacerých druhov netopierov.