Medzinárodný deň dobrovoľníkov v ekonomickom a sociálnom rozvoji

V roku 1985 Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo 5. december za Medzinárodný deň dobrovoľníkov v ekonomickom a sociálnom rozvoji. Zmyslom sviatku je poďakovanie sa dobrovoľníkom za ich snahu o zvýšenie povedomia v rôznych oblastiach života, ako aj za ich prínos k spoločnosti.
Dobrovoľníctvo a dobrovoľnícka aktivita má bezpochyby množstvo pozitívnych prínosov. Tieto prínosy možno vnímať na viacerých úrovniach: z pohľadu dobrovoľníkov a dobrovoľníčok, z pohľadu organizácie, ktorá dobrovoľníkov a dobrovoľníčky využíva, z pohľadu prijímateľov pomoci, ako aj prínosov pre lokálnu komunitu či pre širšiu spoločnosť. Prínosy môžu pritom zahŕňať rôzne typy kapitálu: ekonomický, sociálny, ľudský a kultúrny.
Dobrovoľníctvo predstavuje pre spoločnosť aj pre organizácie, v ktorých dobrovoľníci a dobrovoľníčky pracujú, dôležitý ekonomický príspevok. Svojou neplatenou prácou dobrovoľníci a dobrovoľníčky vytvárajú statky, ktoré majú aj svoju ekonomickú hodnotu. Dobrovoľníctvo prispieva k tvorbe sociálneho kapitálu a posilňuje sociálnu súdržnosť v spoločnosti.
Dobrovoľnícke aktivity poskytujú priestor pre sociálne začlenenie marginalizovaných skupín, ale aj pre zmysluplné využitie voľného času zárobkovo činných občanov, či možnosť aktívnej participácie detí a mládeže. Pri výkone dobrovoľníckych činností sa stretávajú ľudia z rôznych vrstiev spoločnosti, rôzneho postavenia či veku. Dobrovoľníctvo tak otvára možnosti pre nadväzovanie a posilňovanie vzťahov dôvery a porozumenia medzi občanmi. Podporuje aj rozvoj menších spoločenstiev a komunít a neformálne sieťovanie najrôznejších spoločenských skupín a vrstiev, čím vytvára predpoklady pre budovanie tolerancie a sociálneho kapitálu nevyhnutého pre zvládanie najrôznejších problémov lokálnych komunít.
Vysoká úroveň sociálneho kapitálu v komunitách nepriamo môže vplývať aj na niektoré ekonomické veličiny, napr. znižovanie výdavkov verejného sektora na zabezpečenie niektorých verejných služieb (napr. bezpečnosť, sociálne služby, aktivity pre deti a mládež, apod.). Na miestnej úrovni môžu mať navyše dobrovoľnícke aktivity a aktivizácia komunity pozitívny dopad aj na posilnenie pocitu miestnej príslušnosti a hrdosti u obyvateľov. Dobrovoľníctvo prispieva k stabilite v spoločnosti, a to napríklad predchádzaním sociálnemu vylúčeniu či preventívnemu pôsobeniu pred vznikom napätia a konfliktov. Mnoho dôkazov poukazuje napr. na skutočnosť, že existuje obrátená korelácia medzi úrovňou komunitných konfliktov a úrovňou občianskej angažovanosti.
Dobrovoľníctvo je kľúčovým prostriedkom, pomocou ktorého jednotlivci vyjadrujú svoju občiansku angažovanosť. Umožňuje občanom participovať na rozvoji a riadení komunít, v ktorých žijú. Aktívni občania, zapájajúci sa do pomoci druhým či do riešenia spoločenských alebo verejnoprospešných záležitostí a problémov, pomáhajú riešiť konkrétny problém či pomoc druhým. Zároveň sa však prostredníctvom svojho združovania sa a participácie na veciach verejných podieľajú na formovaní občianskeho povedomia a postojov a posilňujú tak aj svoju občiansku angažovanosť (ktorá je neraz limitovaná len na účasť vo voľbách). Z pasívnych obyvateľov sa tak postupne stávajú aktívni občania, ktorí sa zapájajú do miestneho života a stávajú sa motorom spoločenskej zmeny a rozvoja. Nepriamo tak prispievajú k posunu vo vnímaní vzťahu občan-štát-samospráva z paternalistickej pozície do roviny partnerskej, podporujú dozrievanie miestnej demokracie a celkovo občianskej spoločnosti.