Medzinárodný deň epilepsie

31.10.2023

 Medzinárodný deň epilepsie, ktorý sa každoročne koná 2. februárový pondelok, je príležitosťou na zvýšenie povedomia o epilepsii, o tom, čo to je, ako sa dá liečiť a čo je potrebné na to, aby sa liečba priniesla všetkým ľuďom, ktorí ju potrebujú.

Kto prišiel s týmto dňom?

 Každoročne sa druhý pondelok vo februári stretnú ľudia s cieľom osláviť Medzinárodný deň epilepsie, ktorý začal a organizoval Medzinárodný úrad pre epilepsiu (IBE) a Medzinárodná liga proti epilepsii (ILAE). IBE a ILAE sú obe mimovládne organizácie v oficiálnom vzťahu so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Medzinárodný deň epilepsie je príležitosťou na zvýšenie povedomia o epilepsii - o tom čo to je, ako ju možno liečiť a čo je potrebné na to, aby sa liečba dostala všetkým ľuďom, ktorí ju potrebujú.
 WHO sa zaviazala k zlepšeniu starostlivosti v oblasti epilepsie na niekoľko desaťročí. V rámci tohto záväzku spustila Program na zníženie epilepsie od roku 2012. Cieľom tohto programu je rozšíriť zručnosti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí nie sú špecialistami na diagnostiku, liečbu a pozorovanie pacientov s epilepsiou. Pilotné demonštračné projekty boli spustené v Ghane, Mozambiku, Mjanmarsku a Vietname. Tímy demonštračných projektov prinášajú včasné detekčné a liečebné služby bližšie k miestam, kde žijú ľudia s epilepsiou, a vyvíjajú modely starostlivosti, ktoré sa dajú replikovať v podobne nastavených prostrediach.

Čo je to epilepsia?

 Epilepsia je neurologické ochorenie charakterizované opakovanými záchvatmi, ktoré sú vyvolané abnormálnym signálovým "výbojom" v mozgovej kôre. Príčin je veľké množstvo: nádory, úraz mozgu s jeho poškodením a následnou jazvou, rôzne metabolické a vývojové poruchy a podobne. Rovnako záchvaty môžu mať rôznu formu: od typických "veľkých" záchvatov – tzv. "grand mal" s bezvedomím, kŕčmi, pomočením a pohryznutím jazyka až po veľmi nenápadné formy, ktoré sa prejavujú len krátkou stratou vnímania okolia. Liečba je v prvom rade medikamentózna, v ťažkých prípadoch sa pristupuje k chirurgii alebo implantácii elektrostimulátorov, ktoré "rušia" patologický výboj.

História

  Epilepsia, známa tiež ako padúca choroba, je neurologické ochorenie, ktoré postihuje ľudí už od nepamäti. Jej história je dlhá a plná rôznych interpretácií, od náboženských až po vedecké.
 V staroveku sa epilepsia často pripisovala božskému zásahu, démonickému posadnutiu alebo trestu bohov. Ľudia s epilepsiou boli často stigmatizovaní a považovaní za prekliatych.
 Jeden z mála, kto sa odklonil od nadprirodzených vysvetlení, bol grécky lekár Hippokrates. V 5. storočí pred Kristom popísal epilepsiu ako prirodzené ochorenie mozgu a zdôraznil, že nie je spôsobené nadprirodzenými silami.
 V stredoveku sa náboženské vysvetlenia epilepsie opäť dostali do popredia. Ľudia s epilepsiou boli často prenasledovaní a stigmatizovaní. Verilo sa, že sú posadnutí démonmi alebo čarodejnicami.
 S príchodom renesancie a vedeckého revolúcie sa začalo s vedeckým skúmaním epilepsie. John Hughlings Jackson, významný anglický neurológ v 19.stor., položil základy modernej epileptológie. Popísal rôzne typy záchvatov a zdôraznil dôležitosť neurologického vyšetrenia.
 V 20. storočí došlo k významnému pokroku v liečbe epilepsie vďaka vývoju účinných antiepileptických liekov. Vďaka pokrokom v neuroimagingu, ako je MRI a CT, je možné presnejšie diagnostikovať príčiny epilepsie a sledovať jej priebeh. Výskum v oblasti genetiky nám umožňuje lepšie porozumieť genetickým základom epilepsie a vyvíjať nové liečebné stratégie.
 Dnes sa epilepsia považuje za chronické neurologické ochorenie, ktoré sa dá úspešne liečiť. Cieľom modernej liečby je dosiahnuť úplnú kontrolu záchvatov a zlepšiť kvalitu života pacientov.

Čo robiť keď má niekto epileptický záchvat?

 Keď sa niekto ocitne v epileptickom záchvate, je dôležité zachovať pokoj a poskytnúť postihnutému osobe bezpečie a podporu. Tu je niekoľko základných krokov, ktoré môžete podniknúť:

Zabezpečte bezpečie:
  • Okolie: Presuňte všetky ostré alebo nebezpečné predmety z dosahu postihnutej osoby.
  • Poloha tela: Ak je to možné, jemne otočte osobu na bok, aby si neporanila hlavu alebo jazyk.
  • Chráňte hlavu: Podložte hlavu mäkkým vankúšom alebo oblečením, aby ste predišli zraneniu.

Nezasahovať do záchvatu:

  • Nedávajte nič do úst: Môže to spôsobiť udusenie.
  • Nezadržiavajte pohyby: Nespútavajte končatiny, pretože by ste mohli spôsobiť zranenie.
  • Nepodávajte tekutiny ani jedlo: Počas záchvatu by osoba nemala nič jesť ani piť.

Pozorujte a zaznamenávajte:

Po skončení záchvatu:

Čo robiť keď má niekto epileptický záchvat?

 Keď sa niekto ocitne v epileptickom záchvate, je dôležité zachovať pokoj a poskytnúť postihnutému osobe bezpečie a podporu. Tu je niekoľko základných krokov, ktoré môžete podniknúť:

Zabezpečte bezpečie:
  • Okolie: Presuňte všetky ostré alebo nebezpečné predmety z dosahu postihnutej osoby.
  • Poloha tela: Ak je to možné, jemne otočte osobu na bok, aby si neporanila hlavu alebo jazyk.
  • Chráňte hlavu: Podložte hlavu mäkkým vankúšom alebo oblečením, aby ste predišli zraneniu.

Nezasahovať do záchvatu:

  • Nedávajte nič do úst: Môže to spôsobiť udusenie.
  • Nezadržiavajte pohyby: Nespútavajte končatiny, pretože by ste mohli spôsobiť zranenie.
  • Nepodávajte tekutiny ani jedlo: Počas záchvatu by osoba nemala nič jesť ani piť.

Pozorujte a zaznamenávajte:
  • Dĺžka záchvatu: Odmerajte si, ako dlho záchvat trvá.
  • Typy pohybov: Všimnite si, aké časti tela sa počas záchvatu pohybujú.
  • Zmeny v správaní: Sledujte, ako sa osoba správa po záchvate (dezorientácia, ospalosť).

Po skončení záchvatu:

  • Zostaňte s osobou: Počkajte, kým sa postihnutý úplne zotaví.
  • Upokojenie: Po záchvate môže byť osoba dezorientovaná alebo zmätená. Hovorte s ňou pokojne a uistite ju, že je v bezpečí.
  • Zavolajte záchranku: Ak je to prvý záchvat, záchvat trvá dlhšie ako 5 minút, alebo sa opakuje, okamžite volajte záchrannú službu.

Čo nerobiť:

  • Nepodávajte žiadne lieky bez pokynu lekára.
  • Nepokúšajte sa otvoriť ústa postihnutej osoby.
  • Neprenášajte postihnutú osobu, ak nie je v bezprostrednom ohrození.

Čo by sme mali tento deň robiť?

  • Vzdelávajte sa: Získajte viac informácií o epilepsii. Čítajte články, sledujte dokumenty alebo sa zúčastnite workshopov.
  • Zdieľajte informácie: Rozprávajte sa so svojimi priateľmi a rodinou o epilepsii. Používajte sociálne médiá na šírenie informácií a osvetu.
  • Podporte ľudí s epilepsiou: Prejavte svoju podporu ľuďom, ktorých poznáte a ktorí trpia epilepsiou. Môžete im napísať povzbudzujúci odkaz, pomôcť im s niečím, alebo sa jednoducho len porozprávať.
  • Oblečte sa do fialovej: Fialová je farba spojená s epilepsiou. Oblieknutím sa do fialového oblečenia môžete ukázať svoju podporu.
  • Darujte: Prispejte finančne organizáciám, ktoré sa zaoberajú epilepsiou. Vaše dary môžu pomôcť pri výskume, vzdelávaní a poskytovaní podpory pacientom.
  • Organizujte vzdelávacie akcie: Zorganizujte prednášky, workshopy alebo semináre o epilepsii. Pozvite odborníkov, aby porozprávali o tejto chorobe a odpovedali na otázky.
  • Zorganizujte zbierku: Zbierajte peniaze na podporu organizácií, ktoré sa zaoberajú epilepsiou.
  • Vytvoriť informačné materiály: Vytvorte plagáty, letáky alebo brožúry o epilepsii a distribuujte ich vo vašej komunite.
  • Zorganizujte športové alebo kultúrne podujatie: Získajte peniaze na dobrú vec a zároveň zvýšte povedomie o epilepsii.
  • Boj proti stigmatizácii: Mnoho ľudí s epilepsiou stále čelí stigmatizácii. Zvýšením povedomia môžeme pomôcť zmeniť tento stav.