Medzinárodný deň povedomia o albinizme

 Albinizmus je dedičné ochorenie, ktoré sa prejavuje farebnou odchýlkou niektorých tkanív ľudského tela. Je spôsobený poruchou tvorby farbiva melanínu, ktorý je u zdravých jedincov zodpovedný za sfarbenie kože, vlasov a očí. U osôb trpiacich albinizmom, tzv. albínov, spôsobuje nedostatok melanínu nielen svetlejšie sfarbenie kože, ale môže tiež viesť k vzniku niektorých viac či menej závažných komplikácií, ktoré postihnutým jedincom sťažujú život.

Komplikácia albinizmu sa odvíja od systémov, ktoré sú pri tomto ochorení postihnuté. Ide najmä o očný aparát, kedy môže dôjsť k výpadku centrálneho zrakového poľa, zhoršeniu ostrosti pri videní a celý stav sa môže zhoršiť až do vzniku slepoty. Jedinci s albinizmom sú k UV žiareniu oveľa citlivejší než ostatní jedinci, a to nielen na koži, ale ohrozuje ich práve aj prienik UV lúčov do oka. Albíni sa preto musia vyhýbať priamemu slnku a nosiť slnečné okuliare.
Aj keď sú albíni veľmi výrazne odlíšení od ostatnej populácie a v niektorých častiach sveta sú aj v dnešnej dobe za svoju odlišnosť prenasledovaní, a čelia rôznym formám diskriminácie. Albinizmus je stále hlboko nepochopený, sociálne a aj zdravotne. Fyzický vzhľad osôb s albinizmom, je často predmetom mylných presvedčení a mýtmi ovplyvnenými poverami, ktoré posilňujú ich sociálne vylúčenie. To vedie k rôznym formám stigmatizácie a diskriminácie. Niektoré povery ohrozujú aj ich život. V Afrike napr. albínov mužského i ženského pohlavia lovia domorodé kmene, aby časti ich tiel použili na magické rituály. Vo veľkom sa s nimi obchoduje na čiernom trhu. V niektorých štátoch ich preto musí osobne strážiť polícia, alebo žijú v špeciálnych ubytovniach.
Vrodenou poruchou trpí podľa zdravotníckych organizácií na svete okolo 20 tisíc ľudí. V subsaharskej Afrike je ich výskyt pomerne častý. V Tanzánii sa ako albín narodí jeden obyvateľ z 1 400.