Mesiac povedomia o hraničnej poruche osobnosti

 Pred rokom 1980 sa hraničná porucha osobnosti (HPO) oficiálne diagnostikovala. Až v tomto roku bola zaradená do tretieho vydania "Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch" (DSM). Jej história však siaha oveľa ďalej.
 Termín "hraničná" zaviedol v roku 1938 Adolf Stern, psychoanalytik z New Yorku. Toto slovo použil preto, lebo veril, že tento stav sa nachádza na hranici medzi psychózou a neurózou.
 Psychiater z Harvardovej univerzity George Valliant vo svojom článku z roku 1992 uviedol, že diagnózy hraničnej poruchy osobnosti často odrážali frustrované reakcie klinických lekárov na ich pacientov s HPO. Psychiater z Barry University Len Sperry vo svojej recenzii z roku 2003 uviedol, že hraničná porucha osobnosti je najviac skúmanou poruchou osobnosti. A platí to dodnes.
 V máji 2007 Národná vzdelávacia aliancia pre hraničnú poruchu osobnosti (NEABPD) zorganizovala pred Kongresom niekoľko pojednávaní, aby poslancov informovala o HPO. O rok neskôr, v apríli 2008, Snemovňa reprezentantov USA vyhlásila máj za mesiac povedomia o hraničnej poruche osobnosti.
 Medzi príznaky HPO patria rizikové správanie, ako je bezohľadná jazda a zneužívanie návykových látok, samovražedné sklony, výkyvy nálad, pocity prázdnoty, nekontrolovateľný hnev, neustále úsilie zabrániť skutočnému alebo domnelému opusteniu a paranoja spôsobená stresom.
 Príčiny HPO môžu byť jedny z troch faktorov: genetika (rodičovská), neurobiologické zmeny (funkčné a štrukturálne zmeny v oblastiach mozgu, ktoré kontrolujú impulzy a emócie) a externé faktory (história traumy, ako je fyzické a emocionálne zneužívanie).
 Pri liečbe HPO sú účinné terapeutické metódy ako kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), dialektická behaviorálna terapia (DBT) a mentalizačná terapia (MBT). Avšak vzhľadom na to, že korene poruchy spočívajú v pocitoch osamelosti a strachu z opustenia, dôležitú úlohu zohrávajú aj rodinní príslušníci a priatelia.