Svetový deň Alzheimerovej choroby

 Každý rok, 21. septembra si desiatky krajín sveta, medzi nimi aj Slovensko, pripomínajú Svetový deň Alzheimerovej choroby. V r. 1994 tento deň určila Svetová zdravotnícka organizácia. Podľa nej demencia Alzheimerovho typu patrí medzi 10 hlavných smrteľných ochorení. Odborníci odhadujú, že ňou trpí každý desiaty človek vo veku nad 65 rokov a približne každý druhý človek starší ako 85 rokov. Na Slovensku je postihnutých týmto ochorením okolo 50 tisíc pacientov. Odhaduje sa, že do roku 2050 sa ich počet na celom svete zvýši na vyše 100 miliónov.

Alzheimerova choroba nesie meno podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aleisa Alzheimera. V roku 1907 prvýkrát popísal príznaky tohto ochorenia a neuropatologické prejavy Alzheimerovej choroby charakteru plakov v mozgu. Je to pomaly vyvíjajúce sa degeneratívne ochorenie mozgu postihujúce predovšetkým tie časti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti.
Toto ochorenie postihuje pamäť a mentálne funkcie (napr. myslenie, rozprávanie, úsudok, kontrolovanie emočných reakcií, orientáciu) a môže spôsobovať aj zmätenosť, zmeny nálady a poruchy správania. Prvé príznaky sú tak nenápadné, že často zostanú bez povšimnutia, a to ako zo strany dotknutej osoby, ako aj jej rodiny a priateľov. Ako choroba postupuje, symptómy sú viac a viac nápadné a začnú zasahovať do rutinnej práce a bežných sociálnych aktivít. Praktické problémy s každodennými úlohami, ako je obliekanie, umývanie, spravovanie osobných peňazí sa stáva náročné, až napokon pacient ostane celkom závislý na iných.
Alzheimerova choroba je neurodegeneratívna porucha mozgu, pri ktorej dochádza k postupnej demencii. V súčasnej dobe nie je známa príčina jej vzniku, ale vďaka neuropatologickým nálezom sa vie ako prebieha. Hlavnou zmenou je ukladanie beta-amyloidu v mozgu a ďalšie zmeny, ktoré postupne spôsobujú rozpad nervových vlákien a buniek. Alzheimerova choroba nie je infekčná, ani nákazlivá. Najčastejšou príčinou smrti pacientov trpiacich na Alzheimerovu chorobu je pneumónia (zápal pľúc), pretože choroba postupne narušuje a poškodzuje aj mozgové ovládanie a riadenie fungovania imunitného systému, čo samo o sebe zvyšuje riziko infekcie, pričom ak postihnutý je pacientom ležiacim, hromadenie hlienu v pľúcach a zhoršené prekrvenie ako aj okysličovanie robí tento dýchací orgán zraniteľným.
Prvé príznaky sú: poruchy pamäti, náročnosť pri plnení bežných každodenných úloh, problémy vyjadrovať sa správne a zrozumiteľne, nachádzať správne slová, výpadky orientácie (obvykle časom, situáciou a miestom), zníženie úsudku, problémy s pozornosťou, jej zameraním a výdržou, používanie nesprávnych vecí, odkladanie vecí na iné, než obvyklé miesto, zmeny v nálade alebo správaní, ktoré sa objavujú ešte skôr, než poruchy pamäte, celkové zhoršenie ovládania emočných reakcií, neobvyklé výbuchy zlosti, inokedy smiechu, zmeny osobnosti - zmazávanie charakteristických osobnostných čŕt a strata iniciatívy.
Redukovať šancu na toto ochorenie môžeme:
*Starostlivosťou o srdce. Fajčenie, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, diabetes a obezita – všetky tieto faktory ničia cievy. Vieme im predchádzať zdravým životným štýlom, a možno ich aj efektívne liečiť, ak sa vyskytnú.
*Fyzickou aktivitou. Je dokázané, že fyzická aktivita redukuje nástup demencie. Dobrou správou tiež je, že vďaka pohybu sa cítime lepšie, menej vystresovaní.
*Zdravou stravou. Jedlo je palivom pre telo, ale i mozog. Ukazuje sa, že stredomorská strava, bohatá na ovocie, obilniny, ryby, strukoviny a zeleninu, je dobrou prevenciou demencie.
*Stimuláciou mozgu. Stimulovanie vytvára nové mozgové bunky, pričom upevňuje spojenia medzi nimi. Tak – prečo sa nenaučiť cudzí jazyk, alebo nezačať s doteraz nenaplneným "koníčkom"?
*Spoločnosť iných ľudí. Primerané sociálne aktivity sú prospešné pre mozog. Buďme čo najčastejšie s rodinou, ľuďmi, ktorí sú nám blízki.