Svetový deň
kiswahilského jazyka sa každoročne oslavuje 7. júla. Založilo ho UNESCO, aby
uznalo dôležitosť kiswahilčiny ako lingua franca vo veľkej časti Afriky a
podporilo jazykovú rozmanitosť a viacjazyčnosť.
Kiswahili, všeobecnejšie známa ako
svahilčina, je jazyk svahilského ľudu, ktorý sa nachádza predovšetkým pozdĺž
východoafrického pobrežia. Patrí do skupiny jazykov Bantu, hoci značné percento
jeho slovnej zásoby bolo prevzatých z arabčiny. Dokonca aj názov jazyka je
prepožičané slovo; z arabčiny to možno preložiť ako "pobrežie". Kiswahili,
pôvodne písané predovšetkým arabským písmom, teraz používa latinku.
Podľa Wikipédie sa počet ľudí
hovoriacich kiswahilčinou odhaduje na približne 80 miliónov vrátane 20 miliónov
ľudí, pre ktorých je to materinsky jazyk. UNESCO však tvrdí, že kiswahilčina má
viac ako 200 miliónov hovoriacich. Či už je to akokoľvek, kiswahili je jedným z
najrozšírenejších jazykov na svete podľa celkového počtu hovoriacich a zároveň
najrozšírenejším jazykom v subsaharskej Afrike.
Kiswahili je úradným jazykom v Keni,
Rwande, Tanzánii, Ugande a uznávaným menšinovým jazykom v Burundi, Demokratickej
republike Kongo a Mozambiku. Mimo týchto krajín sa ním hovorí aj na Komoroch,
Madagaskare, Malawi, Mayotte, Somálsku a Zambii. Vďaka tomu je kiswahilčina
lingua franca vo východnej, strednej a južnej Afrike a na Strednom východe.
Kiswahili je jedným z pracovných jazykov
niekoľkých medzinárodných organizácií vrátane Africkej únie, Východoafrického
spoločenstva (EAC) a Juhoafrického rozvojového spoločenstva. V roku 2015
vytvorilo EAC Východoafrickú kiswahilskú komisiu na podporu kiswahilčiny vo
východoafrickom regióne a koordináciu jej využívania pre regionálnu integráciu
a trvalo udržateľný rozvoj. V posledných rokoch niekoľko afrických krajín
pridalo kiswahilčinu do školských osnov alebo vyjadrilo zámer tak urobiť; patrí
medzi ne Botswana, Etiópia, Namíbia, Južná Afrika a Južný Sudán.