Svetový deň laboratórií

 Laboratóriá existujú už od staroveku, hoci sa nemusia podobať laboratóriám, ktoré si dnes všetci predstavujeme. Tieto laboratóriá siahali od všetkého, čo bolo potrebné pre domácnosť až po alchymistické dielne a často zahŕňali prípravu liekov. Najstaršie laboratórium, aké svet videl (doteraz), patrilo slávnemu starovekému iónskemu gréckemu filozofovi a vedcovi Pythagorasovi (570 až 490 pred Kristom). Údajne používal toto laboratórium na štúdium svojich teórií o tónoch zvuku a vibráciách strún.
 Samozrejme, výraz "laboratórium" nebol použitý presne v tomto kontexte. Latinský koreň slova "laboratórium", čo znamená "námaha, alebo práca" – sa používal od stredoveku, ale súvisel iba so skutočnou prácou alebo úlohami. Prevzalo to len verziu významu, ako ju všetci poznáme koncom 16. storočia, postupne sa odvolávajúc na špecializované dielne alchymistov a lekárnikov v ďalšom storočí.
 19. storočie odštartovalo novú éru štúdií. Vedecké oblasti – chémia, fyzika, biológia – začali uznávať potrebu výskumu a laboratórií. Výskum, ktorý bol kedysi primárne samostatným úsilím, sa teraz čoraz viac vykonával v tímoch. V tomto období sa navrhovala aj špecializovaná architektúra, do ktorej by sa dali umiestniť takéto centrá učenia a výskumu. Laboratórium sa teraz transformovalo na centrálnu inštitúciu pre rôzne vzdelávacie aktivity.
 S druhou svetovou vojnou sa výskum stal hlavným zameraním vo všetkých krajinách. Druhá svetová vojna posunula vedu a výskum do nových výšin na celom svete, čo zvýšilo rozsah laboratórií ako nikdy predtým. Boli navrhnuté nové zariadenia, metódy a zariadenia. Mnohé krajiny ako Nemecko, Švajčiarsko, Čína a USA vyvinuli rozsiahle výskumné laboratóriá zodpovedné za zmenu sveta a niektoré z nich stoja dodnes.
 Zatiaľ čo pôvod tohto sviatku je zatiaľ záhadou, jeho účel je krištáľovo jasný – ctiť si tieto veľké priestory vedomostí, inovácií a ľudí, ktorí v nich pracujú.