Svetový deň nosorožcov

 Nosorožce sú jedným z najohrozenejších zvierat na svete, a samozrejme za to môžeme my ľudia. Tieto zvieratá sú veľmi dôležité pre životné prostredie. V Indii a Nepále pomáhajú klíčiť svojím trusom semenám stromu Trewia. V Afrike majú zas kľúčovú úlohu pri vytváraní a udržaní trávnatých porastov.

Nosorožcovité patria do čeľadí nepárnokopytníkov. V súčasnosti poznáme 5 žijúcich druhov. Sú to veľké a ťažké zvieratá. Ázijské druhy majú hrubé nohy, kým africké ich majú tenké. Na každej nohe sú tri prsty vybavené kopýtkami. Dosahujú rýchlosť až 45 kilometrov za hodinu. Na hlave majú jeden až dva rohy (závisí to od rodu). Ich koža je hrubá až 2 cm a osrstenie je nenápadné (avšak majú štetinatý koniec chvosta a osrstené ušnice). Ich najsilnejší zmysle je čuch, ale majú aj dobrý sluch. Naproti tomu ich oči sú malé, takže vidia slabo. Ázijské nosorožce majú silné kožné záhyby, čo spôsobuje, že vyzerajú ako opancierované.
Celá čeľaď nosorožcovitých je uvedená v zozname CITES. Na poklese ich populácie majú veľký podiel najmä pytliaci, ktorí ich lovia predovšetkým kvôli ich rohom. V Číne sa nosorožie rohy rozomieľajú na prášok, ktorý sa používa ako liek na znižovanie horúčky. V Jemene sa z rohov vyrábajú tradičné vyrezávané rukoväte dýk. Dnešný počet nosorožcov je okolo 12 000. Všetky druhy sú chránené, no ochrana je vzhľadom na pytliactvo a úbytok prirodzeného prostredia málo efektívna.
Nosorožce sa chránia rafinovaným spôsobom. Ochranári ich utlmia anestetickým prostriedkom a potom im rýchlo odrežú roh. Tak sa odstráni hlavný cieľ pytliakov. Roh je tvorený rohovinou, keratínom, ktorý tvorí aj vlasy, avšak nemajú kostnaté jadro - na rozdiel odturov a ich príbuzných. Preto je táto procedúra pre nosorožce bezbolestná a na ich sociálny život ma len malý negatívny dopad. Niektoré nosorožce majú dokonca aj osobnú stráž ktorá ich chráni pred pytliakmi.* Nosorožec indický - Obýva údolie rieky Brahmaputry. Dorastá do dĺžky 3,8 m a jeho chvost meria až 80 cm. Dospelý jedinec váži do 2,3 tony. Samec aj samica majú jeden roh (dlhý až 60 cm). Samce sa od samíc líšia väčšími, ostrými, klovitými hryzákmi, ktoré využívajú v rivalských bojoch počas obdobia rozmnožovania. Jeho koža ma hlboké záhyby, jej pancierový vzhľad zvýrazňujú hrbole, ktorých je najviac na bokoch a zadku. Nosorožec indický, ako aj ostatné druhy nosorožcov, je vo všeobecnosti samotár, s výnimkou dočasných párov v období rozmnožovania, alebo matky s mláďaťom. K votrelcom, ktorí vniknú na jeho územie, ktoré dosahuje veľkosť 2 až 8 kilometrov štvorcových je zvyčajne tolerantný. Populácie nosorožcov indických sú rozptýlené a navzájom izolované aj napriek ochranárskemu úsiliu a povzbudivému obnovovaniu populácie takže je druh stále v istom riziku. Okrem toho sú tieto živočíchy objektom pytliactva pre ich rohy a iné časti tela. V súčasnosti žije približne 2 400 jedincov.* Nosorožec jávský – Je kriticky ohrozený druh. Dospelý jedinec tohto druhu dorastá do dĺžky 3 až 3,5 metra a dosahuje váhy až 1,4 tony. Okrem uší a chvostovej špičky nie je nikde osrstený. Hlboké záhyby hrubej kože vytvárajú za krokom akési sedlo či hrboľčekovité brnenie. Má jeden roh, ktorý väčšinou nepresahuje dĺžku 25 cm, niektoré samice roh nemajú. Je to samotársky nočný tvor. Samec je teritoriálny, svoje územie si značkuje hromadami trusu a mlákami moču. Živí sa ohrýzaním rozličných rastlín. Nosorožec jávsky bol zdecimovaný likvidáciou nížinných pralesov. V úkrytoch pobrežných mangrovov a bambusových močiarov sa zopár podarilo prežiť. V súčasnosti žije okolo 40 jedincov v národnom parku Ujung Kulon v Indonézií. 25. októbra 2011 WWF a IRF potvrdili, že nosorožec jávsky vo Vietname vyhynul.

* Nosorožec sumatriansky – Je to najmenší a najsrstnatejší žijúci druh nosorožca. Nosorožce sumatrianske dorastajú v dospelosti do dĺžky 2,5 až 3,2 metra a vážia do 800 kg. Kožné záhyby, typické pre ázijské nosorožce, sa nachádzajú iba v okolí krku. Typickým znakom pre tento druh je srsť a dva rohy. Najviac osrstené bývajú mláďatá. Tieto nosorožce majú, ako jediný druh z ázijských nosorožcov, dva rohy. Cez deň oddychuje v kalisku, v noci spása vetvičky, listy, ovocie a výhonky mladých stromčekov. Rovnako ako všetky nosorožce, hrochy a podobné málo osrstené zvieratá sa váľa v bahne, ktoré mu na koži oschne, čím ho chladí a chráni povrch tela pred nepríjemným hmyzom. Jeho vysoko položený habitat bol kedysi bezpečný, dnes sa stráca v dôsledku ťažby dreva. K ďalším hrozbám patria pytliaci ktorým ide o roh (predný môže dorásť do dĺžky 40 cm). Dnes je nosorožec sumatriansky kriticky ohrozený, žije ich menej ako 25.

*Nosorožec tuponosý - Obýva Afriku a spolu s hrochom je najväčším suchozemským zvieraťom po slonovi. Jeho názov je odvodený od charakteristických rohov v oblasti prednej časti tváre. Je to najspoločenskejší druh nosorožca, vo všeobecnosti pokojný. Matka ostáva s mláďaťom veľmi dlho, až kým nevznikne malé stádo – do 7 mladých jedincov. Dospelé samce sú zvyčajne samotárske. Nosorožec biely je výlučný spásač. Široká, rovná horná pera mu spolu s tvrdou spodnou perou umožňujú odhryznúť trávu tesne pri zemi.

* Nosorožec ostronosý - S nosorožcom tuponosým sú jedinými nosorožcami žijúcimi v Afrike. Nosorožec ostronosý dorastá do dĺžky 2,9 až 3,1 metra, chvost meria 60 cm. Dosahuje váhy od 0,9 do 1,3 tony. Podobne ako iné druhy nosorožcov, aj on má slabý zrak, zato sluch a čuch má výborný. Je to samotár, obývajúci rozličné habitaty. Svoje domovské územie si označuje hromadami trusu a močom. Kŕmi sa hlavne za šera alebo v noci. Cez deň je ukrytý v tieni alebo kališti. Votrelcov obvykle toleruje, ale je to veľmi nepredvídateľný živočích a môže náhle zaútočiť. Nosorožec ostronosý sa živí ohrýzaním rozmanitých krov a nízkych stromov. Neutíchajúci záujem o rohy nosorožcov spôsobil ohromný pokles zo 65 000 jedincov v roku 1970 na 2 500 v polovici 90. rokov. Populácia nosorožcov čiernych dosahuje dnes okolo 3 725 jedincov. Napriek zákonnej ochrane je riziko pytliactva také veľké, že niektoré nosorožce majú 24-hodinovú ozbrojenú stráž.