Svetový mesiac vegánstva

Slovo "vegán" bolo vytvorené v roku 1944 Donaldom Watsonom z Veľkej Británie, ktorý zomrel ako 95 ročný. Definícia znie: "Vegánstvo je spôsob života, ktorý sa snaží vyhýbať sa, najviac ako je možné a aplikovateľné, všetkým formám využívania a krutosti k zvieratám kvôli jedlu, oblečeniu alebo z akéhokoľvek iného dôvodu."
Tento mesiac má podporiť všetkých ľudí, aby sa nebáli a neodsudzovali hneď tento spôsob života a sami si ho vyskúšali po dobu 30 dní. Založili ho The Vegan Society v roku 1994 vo Veľkej Británii, na 50-te výročie odkedy Donald Watson a Elsie Shrigley definovali rozdiel medzi vegetariánstvom a vegánstvom.
Vegánstvo je predovšetkým spôsob stravovania, ktorý vylučuje konzumáciu živočíchov a živočíšnych produktov (mäso, mlieko, syry, vajcia a väčšinou aj med), ale často aj filozofia a životný štýl, ktorý odmieta akékoľvek využívanie živočíchov pre potreby ľudí. Motiváciou pre tento štýl výživy či života sú najčastejšie zdravotné, environmentálne, náboženské či etické a morálne dôvody s ohľadom na práva zvierat. Príčinou znepokojenia je nehumánny spôsob veľkochovu zvierat, testovanie liekov na zvieratách, znečistenie životného prostredia a pod. Vegáni takisto nepodporujú priemysel založený na ich využívaní, ako cirkusy, ZOO, kde držia zvieratá len kvôli profitu, vodné svety alebo zvieracie zápasy a preteky.
Vegánska strava znižuje riziká ochorení, napríklad - rakovinu hrubého čreva, infarkt myokardu, vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak, rakovinu prostaty a mŕtvicu. Nielenže živočíšne produkty nie sú nevyhnutné pre zdravie, rastúce množstvo výživových poradcov a odborníkov na zdravé stravovanie potvrdzuje, že tieto produkty sú pre naše zdravie škodlivé. Na druhej strane, zdravá vegánska strava pomáha redukovať riziko obezity a cukrovky. Čínska štúdia vypracovaná T. Colinom Campbellom predstavuje pravdepodobne najkomplexnejšiu štúdiu o výžive, aká bola kedy spracovaná.
Populárnym mýtom je, že vegáni jedia iba sóju a šaláty. V skutočnosti vegáni jedia všetko to, čo nevegáni, ale bez živočíšnych produktov a s oveľa väčšou rôznorodosťou rôznych špeciálnych potravín (tempeh, tofu, seitan, neaktívne droždie, mnoho druhov obilnín, mnoho druhov strukovín, mnoho druhov orechov a semienok v rôznych formách).
Najznámejšími vegánskymi jedlami sú narýchlo opečená zelenina, cestoviny, ryža, rôzne druhy fazule, strukoviny, avokádovo-uhorkové sushi, pad thai, quinoa, pizza, palacinky, zeleninové burgre, chilli a iné polievky, buritá, sendviče, zmrzlina a koláče a jogurty z rastlinného mlieka, zelené smothies, a mnohé ďalšie.
Vegáni musia dávať pozor na znížený obsah vápnika, jódu, vitamínu B12, B6, D, omega-3 mastných kyselín a na správne vyváženie niektorých aminokyselín. Napriek tomu, že sa väčšina týchto látok v rastlinnej strave vyskytuje, niektorí vegáni môžu mať nedostatok týchto látok vďaka nevhodnému zloženiu (kombinácii) stravy. Lekári preto odporúčajú suplementovanie týchto látok vhodnými potravinovými doplnkami.
Človek nepotrebuje k prežitiu mäso a žiadne iné živočíšne produkty. Ročne kruto zabijeme 60 biliónov zvierat len na potravu. Tieto zvieratá žijú v krutých podmienkach, nemôžu plniť žiadne svoje prirodzené funkcie a po takomto mizernom živote ich surovo zabijeme na pásovej výrobe. Konzumovanie stravy založenej na rastlinách má taktiež výrazný dopad na životné prostredie. Napríklad: z jedného akra pôdy môžeme vyprodukovať 18 tisíc kíl paradajok alebo 113 kíl kravského mäsa. Keď kŕmime zvieratá rastlinami, aby sme sa mohli kŕmiť zvieratami, enormne plytváme pôdou.
Pomôžte sebe, planéte a hlavne zvieratám. Vyskúšajte si mesiac žiť ako vegán, možno sa vám to zapáči a ostanete pri vegánskej strave, a možno to naozaj nebudete vedieť prežiť bez mäsa, ale aspoň ste si to vyskúšali a budete sa inak pozerať na mäsiarstva. To je všetko ale už len na vás.