Sviatok Zvestovania Pána

 Sviatok Zvestovania Pána sa slávil už v 4. alebo 5. storočí, no prvá istá zmienka o tomto sviatku pochádza z "Kánonov toledských koncilov" a Konštantínopola. V roku 656 po Kristovi sa hovorilo, že sviatok Zvestovania Pána sa slávil v celej cirkvi v Tolede.
 Sviatok Zvestovania Pána sa v Rímskokatolíckej cirkvi slávi každý rok 25. marca, s výnimkou prípadov, keď tento deň pripadne na Veľkonočné trojdnie – Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu – vtedy sa sviatok presúva na najvhodnejší deň počas Veľkonočnej doby. Východná ortodoxia a východný katolicizmus však dátum nikdy nemenia, ani keď pripadne na Veľkú noc. Keď Veľká noc a sviatok Zvestovania Pána pripadnú na ten istý deň, nazýva sa to Kyriopascha.
 Zvestovanie je opísané v Biblii v Lukášovom evanjeliu v 1. kapitole, od 26. do 38. verša. Podľa Biblie bol archanjel Gabriel poslaný k Márii, panne v Nazarete v Galilei. Mária bola v tom čase zasnúbená s mužom menom Jozef.
 Archanjel Gabriel pozdravil Máriu a povedal jej, aby sa nebála, lebo našla milosť u Boha. Povedal jej, že porodí Božieho Syna. Keď odpovedala, že je panna, uistil ju, že na ňu zostúpi Svätý Duch. Informoval ju tiež, že aj jej neplodná príbuzná Alžbeta počne syna, a to aj vo vysokom veku. Mária odpovedala: "Nech sa mi stane podľa tvojho slova." Aj Jozef neskôr dostal zvestovanie, ako je podrobne opísané v Matúšovi 1:18.
 Sviatok Zvestovania Pána oslavuje Božie vstúpenie do ľudského sveta skrze Ježiša a Máriinu ochotu prijať Boží príkaz.