Týždeň svadby domácich miláčikov

 Ťažko povedať, ako dlho už ľudia sobášia svoje domáce zvieratá, no predpokladáme, že ide o dlhoročnú tradíciu. Ľudia chovajú domácich miláčikov celé storočia a nie je prekvapením, že ich radi aj "ženia". Navyše, tento týždeň uznáva aj Národná asociácia ceremónií pre domácich miláčikov (National Pet Association of Ceremonies), ktorá je jediným riadiacim a certifikačným orgánom pre oddávajúcich na ceremóniách zvierat v USA, ktorá uznáva ceremónie vykonávané ich certifikovanými oddávajúcimi.
 Koniec koncov, aj členovia rodiny z radov domácich miláčikov si zaslúžia šťastné "splodenie", nájdenie partnera a sobáš s vhodným spoločníkom, ktorý ich bude milovať a podporovať v dobrých aj zlých časoch, rovnako ako my ľudia. Nie je žiadnym tajomstvom, že všetky zvieratá, od psov a mačiek až po kone a vtáky, sa rozmnožujú rôzne počas svojich páriacich období a mali by byť vhodne spárované. Podobne ako ľudia, aj domáce zvieratá potrebujú lásku, spoločnosť a určitú formu starostlivosti od príslušníkov svojho druhu.
 Chov zvierat je však pomerne nedávnym vynálezom. V raných dobách psy štekali a slúžili ako alarm, keď sa k ľudským obydliam priblížili divé zvieratá alebo cudzinci, čím chránili našich predkov. Hoci prví ľudia nevedeli nič o genetike alebo dedičných znakoch, pravdepodobne si nechávali šteniatka s najhlasnejším a najvytrvalejším štekotaním, aby ich lepšie upozorňovalo na predátorov.
 Až v 19. storočí však ľudia začali viesť záznamy o rodokmeňoch psov a klasifikovať ich do špecifických plemien namiesto všeobecných označení ako poľovnícky pes, chrty, pastiersky pes alebo psík na prenášanie. Chovatelia siahali od šľachticov, ktorí chceli vyšľachtiť lepšieho retrievera, až po pastierov snažiacich sa zdokonaliť pastierske schopnosti pre ich konkrétny dobytok.