Výročie memoranda národa slovenského

 Memorandum národa slovenského bol programový dokument vychádzajúci z požiadaviek slovenského národa, ktorý bol schválený a vyhlásený 6. a 7. júna roku 1861 v Turčianskom sv. Martine. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner a jeho cieľom bolo uznanie osobitostí slovenského národa a návrh na rovnoprávne postavenie Slovákov v Uhorsku.

V záverečnom bode Memoranda je vyhlásenie, že v snahe o občianske práva Slovákov chce slovenský národ stáť po boku všetkých ostatných uhorských národov. Toto vystihuje záverečné heslo Memoranda: "jedna, slobodná, konštitucionálna vlasť a v nej sloboda, rovnosť a bratstvo národov!"
Najdôležitejšie bolo, že Memorandum slovenského národa požadovalo, aby sa vytvorila a zakotvila osobitosť slovenského územia do podoby Hornouhorského slovenského okolia. Nič však z týchto žiadostí ani len nenaznačovalo odtrhnutie sa Slovenska od Uhorska. Išlo skôr o prvý náznak o nejakú podobu školskej a kultúrnej autonómie. Napriek tomu Uhorský snem Memorandum slovenského národa zamietol. Teda sľub panovníka z Októbrového diplomu o národnom rozvoji bol porušený, pretože Maďari nič nepripustili.
Napriek tejto skutočnosti maďarská politická reprezentácia aj po zamietnutí Memoranda slovenského národa rozpútala protimemorandovú akciu, kde sa nútili obce aby sa od memoranda dištancovali. Slovenskí národní predstavitelia skoncipovali nový program, ktorý predložili vláde vo Viedni. Tento druhý dokument, vytvorený v roku 1861, bol predložený 12.12.1861 a označený ako Viedenské memorandum.